Veľmi obľúbený, stálo-zelený dub pôvodom zo západného Stredomoria (najmä Španielsko a Portugalsko). Pestuje sa už od staroveku pre korok, ktorý sa ťaží každých 7 rokov. Korok je možné ťažiť len ak má kmeň priemer približne 60 cm. Nepravidelná koruna je najprv oválna, ale neskôr sa stáva širšou a viac-menej okrúhlou. Mäkká kôra je sivo-hnedá a vhodná na zber po štyroch rokoch veku stromu. Po tom, ako sa kôra odoberie, kmeň má ohnivo červenú farbu. Stálozelené, zúbkované listy sú oválne až vajcovité, lesklé, tmavo-zelené. Z vnútornej strany sú na pohľad sivo-biele. Podlhovasté, vajcovité žalude rastú jednotlivo alebo v pároch a majú na dĺžku 1.5-3 cm. Z jednej tretiny alebo z polovice sú uzavreté v čiaške. Dub korkový kvitne prakticky počas celého roka, to znamená že žalude sú viditeľné väčšinu roka. Kvety sú žlté jahňady. Dub korkový dorastá do výšky 6-15 ( v ideálnych podmienkach a v pôvodnom prostredí až 20) m. Zvyčajne nie je toxický pre ľudí, (väčšie) zvieratá a dobytok. Nie je náročný na pôdne podmienky, dobre znáša sucho. Netoleruje povrch z dlažby. Mrazuvzdorný do – 9,5 Stupňa Celzia. Dobre odoláva vetru aj posypovej soli. Vhodný na výsadbu do nádob, strešných záhrad a priemyselných oblastí. Rastie ako jedno- alebo viac-kmeň.
Dub korkový (quercus suber) je jeden z najviac obdivovaných stromov na svete a to nielen medzi dendrológmi a enviromentalistami. Neporastie nikde inde ako len v klimatickom prostredí Stredozemného mora – najviac v Portugalsku a v Španielsku. V Portugalsku sa takéto lesy nazývajú „montado“. Sú známe svojou úžasnou biodiverzitou – dokonca druhou najväčšou biodiverzitou hneď po amazonskom pralese.
Oblasti s dubmi korkovými sú špecifické aj tým, že napriek silným horúčavám nepodliehajú tak často masívnympožiarom ako iné typy lesov na juhu. Vrchná časť kôry dubov korkových je totiž extrémne odolná voči ohňu a aj samotné drevo pod kôrou a pod korkom je veľmi pomaly horiace. Dlhovekosť týchto stromov zabezpečuje významnú absorpciu CO2 niekoľko desaťročí a tieto lesy sú tak stabilnými pľúcamiZeme.

Obnažením bojuje proti globálnemu otepľovaniu
Dub korkový sa aktívne zapája do boja proti otepľovaniu, a to dokonca aktívnejšie než iné stromy. Je to strom, ktorý ako jediný porastie bez problémov ďalej aj keď príde o značnú časť kôry kvôli získavaniu korku.
Práve vďaka tejto vlastnosti – že sa z neho dá olúpať kôra a strom sa následne intenzívne regeneruje, je dub korkový schopný pohltiť extrémne množstvo CO2. A to až 5-násobne viac ako strom, ktorého kôra ostáva na kmeni. Zároveň sú korkové lesy prirodzenou bariérov pred postupnou desertifikáciou (degradácia územia na polopúšť až púšť).

Čím je starší, tým je kvalitnejší
Dub korkový (po portugalsky sobreiro) rastie priemerne do výšky 20 metrov a dožíva sa 200 aj viac rokov. Najväčší a najstarší dub korkový na svete sa nachádza práve v Portugalsku. Bol zasadený v roku 1783 a dnes váži 102 ton. Každých 9 rokov vyprodukuje korok, z ktorého vznikne až 10 000 korkových zátok.
Dub sa stáva dospelým stromom vo veku 25 rokov. Až vtedy sa môže uskutočniť prvý zber korku, ktorý sa označuje ako panenský korok. Z panenského korku sa zatiaľ nedajú vyrábať korkové zátky, lebo jeho štruktúra nie je dostatočne vhodná na taký účel. Tento korok sa hodí na výrobu korkovej podlahy a rôznych izolácií.
Ďalší zber koroku sa koná znova o 9 rokov, keď strom dovŕši cca 34 rokov. Vtedy sa zbiera tzv. sekundárny korok, s pravidelnejšou a mäkkšou štruktúrou. Používa sa napríklad v stavebníctve.
Tretí zber korku prebieha, keď má strom 43 rokov. Jeho kvalita je excelentná a využitie ešte všestranejšie, vrátane výroby kvalitných zátok. Od veku stromu 50 rokov a viac je korok maximálne kvalitný a vyzretý.





