Dasylirion longissimum 90cm

Výška 100cm, z toho rastlina 70cm,  -10st. Celzia

Dasylirion longissimum pochádza z Mexika, štátu Oaxaca. Jej latinské meno „serratifolium“ znamená pilolistý. V skutočnosti hrany všetkých listov zdobia jemné a pekne ostré žltobiele zúbky, ktoré vyzerajú ako zväčšený list do lupienkovej pílky. Zo začiatku má rastlina iba pár desiatok listov, u väčších exemplárov už ide o pekných pár stoviek listov. Dospelá rastlina dorastá do výšky aj šírky 2 m. Listy sú 60 - 100 cm dlhé, 1,5 - 3cm široké a mierne sa stáčajú okolo svojej osi do špirály. Najstaršie listy postupne odspodu usychajú, pochopiteľne hlavne v suchom odpočinkovom období. Po odstránení suchých listov začínajú tvoriť základ budúceho nízkeho kmienka (v kultúre sa tieto zvyšky pri báze úhľadne odstrihávajú nožnicami, zatiaľ čo v prírode tvoria nevzhľadnú strapatú hmotu). Toto je však záležitosť niekoľkých desiatok rokov.

V kvetináči vydrží bezpečne do -5 ° C, vo voľnej pôde má prežiť -10 ° C, ale radšej ju prikurujeme už pri -4 ° C až -5 ° C. Pokiaľ je rastlina vo voľnej pôde, tak v zime ju v žiadnom prípade nezalievame.

Vystačia si z vlhkosti vzduchu aj z vlhkosti okolitej pôdy. V zime robí trávovníkom problém prílišná zimná vlhkosť. Musí mať preto úplne suchý koreňový zábal aj srdiečko. Pokiaľ ju na zimu zastrešíme a do skleníka umiestnime prikurovanie, prečká aj tie najväčšie mrazy. Potom sa o ňu nemusíme vôbec báť.

Dôrazne odporúčame tento exemplár vysadiť do otvorenej, dobre odvodnenej, pôdy na južnej strane záhrady, najlepšie do skalky alebo do vyššej pôdy na plnom slnku. Yuccy a agáve by mali byť VŽDY vysadené minimálne 20 – 30 cm nad okolitú pôdu, aby prebytočná voda vytekala preč od koreňov rastliny a nezostávala okolo koreňového systému. Inak by mohlo nastať uhnívanie koreňov aj kmeňa. Milujú vysádzanie u blízkych skál a kameňov, ktoré slnko zahrieva, a tým dávajú koreňom rastliny počas vegetačného obdobia veľa potrebného tepla.