Dasylirion serratifolium 80-100cm

Výška 110 cm, z toho rastlina 80 cm  -10st. Celzia

Dasylirion serratifolium pochádza z Mexika, štátu Oaxaca. Jej latinské meno „serratifolium“ znamená
pilolistý.
V skutočnosti hrany všetkých listov zdobia jemné a pekne ostré žltobiele zúbky, ktoré vyzerajú ako
zväčšený list do lupienkovej pílky.
Zo začiatku má rastlina iba pár desiatok listov, u väčších exemplárov už ide o pekných pár stoviek
listov.
Dospelá rastlina dorastá do výšky aj šírky 2 m. Listy sú 60 - 100 cm dlhé, 1,5 - 3 cm široké a
mierne sa stáčajú okolo svojej osi do špirály.
Najstaršie listy postupne odspodu usychajú, pochopiteľne hlavne v suchom odpočinkovom období.
Po odstránení suchých listov začínajú tvoriť základ budúceho nízkeho kmienka (v kultúre sa tieto
zvyšky pri báze úhľadne odstrihávajú nožnicami, zatiaľ čo v prírode tvoria nevzhľadnú strapatú hmotu).
Toto je však záležitosť niekoľkých desiatok rokov. V kvetináči vydrží bezpečne do -5 ° C, vo voľnej pôde má prežiť -10 ° C, ale radšej ju prikurujeme
už pri -4 ° C až -5 ° C. Pokiaľ je rastlina vo voľnej pôde, tak v zime ju v žiadnom prípade
nezalievame.


Vystačia si z vlhkosti vzduchu aj z vlhkosti okolitej pôdy. V zime robí trávovníkom problém prílišná
zimná vlhkosť. Musí mať preto úplne suchý koreňový zábal aj srdiečko. Pokiaľ ju na zimu zastrešíme
a do skleníka umiestnime prikurovanie, prečká aj tie najväčšie mrazy.
Potom sa o ňu nemusíme vôbec báť. Dôrazne odporúčame tento exemplár vysadiť do otvorenej, dobre odvodnenej, pôdy na južnej strane záhrady, najlepšie do skalky alebo do vyššej pôdy na plnom slnku. Yuccy a agáve by mali byť VŽDY vysadené minimálne 20 – 30 cm nad okolitú pôdu, aby prebytočná voda vytekala preč od koreňov rastliny a nezostávala okolo koreňového systému. Inak by mohlo nastať uhnívanie koreňov aj kmeňa. Milujú vysádzanie u blízkych skál a kameňov, ktoré slnko zahrieva, a tým dávajú koreňom rastliny počas vegetačného obdobia veľa potrebného tepla.